- Oficiálne stránky obce Hôrka - http://obechorka.sk -

Symboly obce

Hôrka vznikla zlúčením pôvodne samostatných obcí (Hôrka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce) v roku 1900. Tieto patrili okrem Primoviec (obec bola kopijnícka do roku 1317) v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým v roku 1243 uhorský krár Belo IV. obnovil ich privilégiá. Pomenovanie kopijníci (lanceati od latinského lancea = kopija) dostali podľa toho, že do kráľovského vojska mali povinnosť postaviť za každú usadlosť určité množstvo kopijníkov. Kopijnícke obce si udržali vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. V roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov (tzv. Malá župa) so Spišskou stolicou. Názov obcí sa počas stáročí menil. Ich jednotlivé názvy zneli: Hôrka – 1347 Bosafalua, 1413 Horka, 1880 Huorka; Primovce – 1312 villa Primi, 1399 Primfalua, 1773 Primfalu, Primsdorf, Primócz, 1808 Primowce; Svätý Ondrej – 1317 Sanctus Andreas, 1382 Zenthadras, 1808 Swatý Ondrej, 1863 Szentandrás; Kišovce – 1324 Hisfalua, 1511 Hysowecz, Kisócz, Kischendorf, 1808 Kyssowce, Miklušovce – 1311 villa cani Nicolai, 1349 Ewzmyklosfalva, Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, 1808 Mikulassowce. V roku 1900 bol názov všetkých obcí zjednotený na „Landzsásfalu (kopijnícka obec) a v roku 1907 na Landzsásiitfalu (pät kopijníckych obcí). Po vzniku prvej ČSR v roku 1918 sa začal používat názov obce Landžašovce a v roku 1930 sa ujal slovenský názov Hôrka.2 S rastúcim množstvom obecnej administratívnej agendy vznikala potreba mať vlastné typárium. Zatiaľ čo v 17. storočí sa pečate poddanských dedín vyskytujú sporadicky, počas 18. storočia ich používala väčšina obcí. Tieto kopijnícke obce, ktorých pôvodné obyvateľstvo bolo privilegované, najskôr nepoužívali na overovanie dokumentov obecnú pečiatku. V čele obcí stál richtár – zeman, ktorý na overovanie používal svoju vlastnú pečať s rodovým erbom.3 Najstaršie známe pečatidlo obce Hôrka je z 18. storočia. V jeho oválnom poli z pažite vyrastá košatý strom. V kruhopise sú čitaterné iba prvé písmená: *SIG… . Tento pečatný znak predstavoval lesné bohatstvo chotára obce.4 Aj obec Kišovce v minulosti používala erbové pečatidlo. V obci nebolo známe a nepoznali ho ani budapeštianski archivári, ktorí sa o obecné symboly zaujímali v rokoch 1882 a 1883. Známa je iba nápisová pečiatka z druhej polovice 19. storočia s dvojriadkovým textom: GEMEINDE KISOCZ (písmeno N a Z je vyryté opačne). Pečiatka bola nájdená na písomnostiach z rokov 1868 a 1870.

Erberb
Erb obce spolu s vlajkou a pečaťou predstavujú trojicu najvýznamnejších identifikačných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vztahujú osobitné, po stáročia tradované a uznávané pravidlá a zvyklosti, ktoré boli rešpektované aj v tvorbe symbolov obce Hôrka. Navrhol ich historik a heraldik PhDr. František Žifčák. Podľa jeho návrhu erb výtvarne spracoval grafik Vladimír Labuda. Pretože pečať Hôrky našiel významný slovenský heraldik prof. Jozef Novák pri svojom výskume pred rokom 2008,6 pri tvorbe heraldických symbolov obce Hôrka v roku 1996 ešte nebola pečať známa. František Žifčák preto vytvoril pre obec novotvar, pri ktorom zohľadnil nasledujúce aspekty: príslušnosť obcí ku spišským kopijníkom, ktorú symbolizujú skrížené kopije a osemcípe hviezdy, prevzaté z erbu Stolice X spišských kopijníkov. Kopije skrížené do tvaru ondrejského kríža zároveň naznačujú patrocínium starobylého Kostola svätého Ondreja v Ondreji. Hlavným atribútom svätého Ondreja je kríž v tvare písmena X, na ktorom bol podľa starovekých prameňov ukrižovaný.7 Skrížené banícke kladivká súvisia s ťažbou mangánovej a železnej rudy a predstavujú bohatú banícku tradíciu v Kišovciach, ktoré sú už vyše 100 rokov súčasťou Hôrky. Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Hôrka a odporučila ho Obecnému zastupiteľstvu v Hôrke na prijatie aj na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe: V zelenom štíte strieborné skrížené kopije so zlatými rukoväťami, sprevádzané po bokoch dvomi striebornými osemhrotými hviezdami a dolu čiernymi skríženými baníckymi kladivkami – bicím a odvráteným rozpájacím – so zlatými rukoväťami.

Vlajkavlajka
Vlajka obce Hôrka pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, zelenej, žltej, zelenej, čiernej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

 

 

 

Pečaťpecat

Pečať obce Hôrka je kruhová, bez heraldického šrafovania, uprostred s obecným symbolom z obecného erbu a kruhopisom „OBEC HÔRKA“; jej priemer je 36 mm.
Symboly obce Hôrka sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou H-68/97.