História obce

Hôrka – domov nielen neandertálcov a spišských kopijníkov
Archeologické vykopávkyKataster obce so svojimi miestnymi časťami je mimoriadne bohatý na archeologické lokality od paleolitu po stredovek a novovek. História bádania poukazuje na prvé získané nálezy a chronológiu archeologických výskumov na sledovanom území. Hôrka má z pohľadu archeológie európsky význam vďaka lokalite Smrečányiho skala, kde sa systematickým výskumom doložili tri fázy osídlenia zo stredného paleolitu (staršia, stredná a mladšia, od cca 160 000 do 40 000 rokov). K minerálnym prameňom sa pravekí ľudia opakovane vracali, štiepali tu kamenné pracovné nástroje najmä z kremeňa a rádiolaritu. Okrem štiepanej kamennej industrie sa našli zvyšky ohnísk, sprievodná fauna a flóra. Viacročný výskum mal interdisciplinárny charakter. Z obdobia neolitu sa v Hôrke našli nepočetné nálezy z troch lokalít (Za Komárovce I, Primovské skaly, Kapustnice). Zo staršieho  eneolitu je v chotári obce ojedinelý nález neúplnej masívnej čepele z volynského pazúrika z polohy Západné úpätie Hôrky. Ojedinelým eneolitickým nálezom z Hôrky je kamenná sekera. Výšinné sídlisko (badenskej kultúry?) ležalo v polohe Primovské skaly, kde sa okrem črepov našli štiepané kamenné artefakty. Osídlenie sa tu zintenzívnilo v dobe bronzovej. Najdôležitejšie sídlisko sa rozkladalo v v polohe Kapustnice, kde je doložená tak staršia, ako aj stredná a mladšia doba bronzová. Kultúrna príslušnosť nálezov (črepy, štiepaná kamenná industria, terčík z črepu, kamenné brúsiky a iné) je problematická. Zdá sa, že zo staršej až strednej doby bronzovej môže byť prítomná koštianska, hatvanská a otomanská kultúra. Sídlisková vrstva s nálezmi otomanskej kultúry sa zistila aj v polohe Smrečányiho skala. Ojedinelé nálezy sú aj z Primovských skál. Pamiatky zo staršej doby železnej tu dosiaľ chýbajú. Ojedinelý nález keltsko-dáckej mince z 3.-2. stor. pred Kr. je známy z Kišoviec, z bližšie neznámej polohy. Spiš je husto osídlený nositeľmi púchovskej kultúry z 2. stor. pred Kr. až 2. stor. po Kr. V Hôrke sú nepočetné nálezy črepov z polôh Kratiny a Kapustnice. Naproti tomu sú výraznejšie stopy sídlisk z neskorej doby rímskej až počiatkov sťahovania národov, patriace do severokarpatskej skupiny. Rímske minceNajdôležitejšie sídlisko sa rozkladalo v polohe Kapustnice, kde sa okrem typickej keramiky našiel aj denár cisára Traiana z prvej tretiny 2. stor. po Kr., ktorý súvisí pravdepodobne až s týmto osídlením z konca 4. až prvej tretiny 5. stor. po Kr. Najstaršie slovanské osídlenie je datované do 8.-9. stor. Zvyšok sídliskovej jamy s črepmi sa odkryl v polohe Smrečányiho skala. Rozsiahle osídlenie z 8.-10. stor. bolo na známej lokalite Kapustnice. V polohe Na Borovské sa odkryla zemnica z 9.-10. stor. s početnými nálezmi. Prínosom archeológie je tiež identifikácia viacerých stredovekých osád, vrátane sídiel kopijníkov (najmä Komárovce). Menej sa výskum zameral na stavebno-historický vývoj (Kostol sv. Márie Magdalény), či lokalizáciu zaniknutých kostolov (Kostol sv. Mikuláša). Napriek bohatému osídleniu je komplexný archeologický výskum tunajších lokalít nedostatočný.

Stredoveké dejiny Hôrky a jej dnešných častí
Obdobie stredoveku predstavuje prvú epochu, od ktorej, počnúc 13. storočím, sledujeme dejiny Hôrky a jej miestnych častí vďaka dochovaným písomným prameňom. Kapitola venovaná tomuto obdobiu (do roku 1526) je členená do troch nosných častí. Úvodná časť približuje rámcovo predošlú historickú spisbu a staršie, neraz kontroverzné názory na kopijníkov, ich pôvod, funkcie a postavenie v uhorskej spoločnosti. Pretože všetky obce tvoriace dnešnú Hôrku patrili pôvodne kopijníkom a patrili i k najstaršiemu jadru ich samosprávy, predstavené sú tu najstaršie privilégiá (z r. 1243) tohto špecifického výsadného obyvateľstva a sledované zmeny kopijníckych práv a povinností počas nasledujúcich storočí. Druhá časť kapitoly skúma počiatky a identifikáciu jednotlivých sídiel a prináša celý rad nových zistení. Dnešný kataster Hôrky aj s priľahlými oblasťami tvoril pôvodne majetkový komplex vystupujúci v listinách pod názvom Seek. Najstaršia písomná zmienka spomedzi skúmaných lokalít sa zachovala ku Komárovciam (r. 1270), no po analýze ich treba pokladať za staršie, minimálne z prvej polovice až začiatku 13. storočia. Primovce sa prvýkrát ako dedina zmieňujú až v roku 1312, no ich založenie spájame v kráľovským hosťom Pirinom, ktorý na seba vzal kopijnícke povinnosti a po ňom pomenovanú dedinu založil medzi rokmi 1248 – 1270. Chotár Svätého Ondreja bol vymedzený už v roku 1273, s prvou písomnou zmienkou o dedine sa stretávame v r. 1315. Kišovce a Miklušovce sa prvýkrát v prameňoch ako dediny uvádzajú v roku 1311. Treba tu však upresniť, že dedina Mikuláša Šedivého sú neskoršie Kišovce, Miklušovce získali svoje meno po inom Mikulášovi/Miklušovi a ich pôvod treba spájať aj s jestvovaním kostola, resp. dediny pri kostole svätého Mikuláša. Najmladšou v písomných zmienkach je Hôrka (r. 1348 ako Bossafalua), no aj jej pôvod siaha podľa predloženej analýzy do 13. storočia. Po objasnení neraz spletitých vlastníckych, rodinných a feudálnych vzťahov pri hľadaní počiatkov uvedených sídiel pokračuje tretia časť kapitoly už podľa jednotlivých dedín, sledujúc chronologicky podľa dochovaných listín ich historický vývoj. Ukážka listinyU väčšiny môžeme sledovať na základe kúpno-predajných zmlúv, dedenia a delenia majetkov alebo zálohovania a iných transakcí pomerne bežný vývoj a zmeny, na báze širšej príslušnosti k Stolici X spišských kopijníkov. Turbulentné dejinné zvraty zaznamenávame v Primovciach, keď sa ako pôvodne kopijnícka dedina stávajú od roku 1317 súčasťou Spoločenstva spišských Sasov a získavajú mestské práva. Začiatkom 15. storočia však už boli vo vlastníctve Levoče a od roku 1411 sa po výmene ze Stojany stávajú súčasťou majetkov spišskoštiavnického cistercitského opátstva, za čo museli Levoči (po zisku Stojan) platiť Sobotčania tzv. zlatý nájom za Primovce. V prípade Komároviec došlo k inému typu zmien, zo stredovekej kopijníckej dediny sa začiatkom 16. storočia stalo už len prédium.

Politicko – administratívne pomery 1526 – 2014
Stolica X spišských kopijníkov (Sedes decem lanceatorum, Sedes nobilum de Scepus), tzv. „Malá župa“ existovala až do roku 1803. Stolica nemala pevné sídlo. Od roku 1769 sa stoličné zhromaždenia – generalis congregatio schádzali v Betlanovciach, kde bol postavený stoličný dom. Kopijníci sa museli zúčastniť bojov v roku 1702 na pokyn kráľa Leopolda I. proti Františkovi Rákocimu II., ktorému sa podarilo utiecť z väzenia. Kopijníci sa od ostatného obyvateľstva líšili vlastnými symbolmi – pečaťou, erbom a vlajkou. K zlúčeniu Spišskej stolice a Stolice X spišských kopijníkov došlo začiatkom roka 1803 podľa zák. čl. 10/1802 na vlastnú žiadosť kopijníkov. Súviselo to aj s tým, že v 17. storočí mnohé zemianske rodiny schudobneli. V roku 1900 boli obce Hôrka, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Svätý Ondrej zlúčené pod spoločný názov Landzsásfalu, ktorý bol pravdepodobne v roku 1908 zmenený na Landzásötfalu. V tomto roku sa už Komárovce nespomínajú, pravdepodobne splynuli s obcou Hôrka. Všetky obce mali spolu 498 obyvateľov, takmer všetci boli rímskokatolíci a mali slovenskú národnosť. Obce sú vzdialené jedna od druhej asi 800 – 1000 m. V Hôrke sa zachovali náhrobné kamene šľachtickej rodiny Glós z konca 19. storočia. Spomienky na život šľachtickej rodiny Kissoczy začiatkom 20. storočia poskytol žijúci priamy potomok Jozef Kissoczy.
Vojaci počas 1. svetovej vojnyCentrom všetkých osád boli Kišovce, kde sa nachádzal aj obecný úrad. Názov obce Landžašovce (od roku 1918) na Hôrka bol zmenený pravdepodobne v roku 1930, ako to dokazujú obecné pečiatky v zápisniciach obecného zastupiteľstva. Obvodný notársky úrad pre obce Švábovce, Hôrka a Hozelec sa nachádzal vo Švábovciach. Dňom 30. júna 1925 bol zrušený a vytvoril sa nový Obvodný notársky úrad v Strážach pod Tatrami. V prvých obecných voľbách v roku 1923 bol za starostu zvolený Jozef Melioris, ktorý vo funkcii pôsobil až do roku 1938. V tomto roku žilo v politickej obci Hôrka spolu 684 obyvateľov. Počas druhej svetovej vojny postihli represálie židovské obyvateľstvo aj v Hôrke. Obec Hôrka bola oslobodená 28. januára 1945. Nebola následkami vojny veľmi zničená, iba mosty.
V roku 1945 vznikli národné výbory ako nové orgány štátnej správy a samosprávy. 9. marca 1945 sa v Hôrke konala schôdza, na ktorej boli zvolení funkcionári prvého národného výboru v obci. V rokoch bezprostredne nasledujúcich po 2. svetovej vojne a zriadení MNV nebola v obci vhodná budova, ktorá by mohla slúžiť ako sídlo národného výboru. Predsedovia MNV úradovali vo vlastných domoch. Až v 50. rokoch 20. storočia sa pre potreby MNV v miestnej časti Kišovce zrekonštruovala budova bývalého kultúrneho domu, ktorá miestnej samospráve slúži dodnes. 1. januára 1955 bol v obci zriadený matričný úrad s pôsobnosťou pre obce Machalovce, Jánovce, Gánovce, Hozelec, Švábovce a Hôrka. Národné výbory existovali až do roku roku 1990, kedy bol prijatý zákon o obecnom zriadení, ktorý reformoval verejnú správu. Obec sa stala základným územným samosprávnym a správnym celkom, vznikli obecné úrady. Občania obce získali právo slobodne voliť poslancov obecné zastupiteľstva a starostu obce. Starostami obce od roku 1990 boli Karol Lev Irrgang (1990 – 2010) a Ing. Vladimír Boška (2010 – dodnes).

Hospodárske pomery
KissoczyVlastníkmi pôdy v Hôrke, Kišovciach, Komárovciach, Miklušovciach, Prímovciach a Svätom Ondreji patrili k drobnej šľachte. V 16. storočí spomeňme aspoň niektoré šľachtické rody – Budaházi, Joó, Benčik, Sentandráši, Szentiváni a Sentmiklóši. Prímovce boli v 16. storočí súčasťou štiavnického opátstva. V 17. storočí mali najväčšiu úrodu obyvatelia Kišoviec. Šľachtický zemepáni si založili v 17. storočí tzv. zemiansky Komposesorát Sväto Ondrejský, Hôrky a Komároviec. Títo spoločne hospodárili hlavne pri pasení oviec a dobytka. Dôležitým prvkom hospodárenia v obciach bolo v rokoch 1772 – 1773 podpísanie urbára, ktorý mal zabrániť zneužívaniu poddaných a zvýšiť daneschopnosť obyvateľstva. V 18. storočí sa nachádzal v Miklušovciach mlyn. O výške majetku obyvateľov obcí a o ich zamestnaní svedčí súpis obyvateľov z roku 1869. Až do 19. storočia v obciach dominovalo poľnohospodárstvo, potom baníctvo. . Kvôli baníctvu sa tu však prisťahovalo viacero rodín z Maďarska, Poľska, Rumunska, Česka, Talianska a iných štátov. V rokoch 1918 – 1945 hospodárstvo, okrem baníctva stagnovalo. Hostinskú a výčapnícku činnosť mal povolenú Július Freimann. Najvýznamnejším hospodárom bol Dr. Pavel Kissoczy. Po roku 1945, kedy bolo skonfiškované hospodárstvo Dr. Pavlovi Kissoczymu, Štefanovi Kissoczymu, Anne Vidovej, Margite Sentandrášiovej, Bartolomejovi Szászovi, bolo v obciach dominantným hospodárenie jednotného roľníckeho družstva vzniknutého v roku 1957 a v roku 1963 štátneho majetku. V tomto období sa začala rozvíjať výstavba obce, ktorá pokračovala hlavne po roku 1989. V obci bolo problémové súžitie obyvateľov s Rómami. Títo boli vysídlení z obce po roku 1989. Po tomto roku sa rozšírili aj súkromné podnikanie. Hôrku preslávila už od roku 1556 pošta, ktorá je tu dodnes. Najvýznamnejšia poštárska rodina bola Benčíková, ktorá si toto povolanie uchovávala niekoľko storočí. Už Matej Bel v roku 1723 spomína vo svojom diele Hungarieantique… minerálne pramene, ktorú Hôrku rovnako preslávili, ako pošta. Vplyvom banskej činnosti sa tieto skoro všetky v 50. rokoch stratili.

Baníctvo mangánových rúd
Mangánová ruda ako strategická surovina pre výrobu ocelí začala byť vyhľadávaná v druhej polovici 19. storočia, v období industriálnej revolúcie v Uhorsku. Rozhodujúcu úlohu zohrali formujúce sa veľké priemyselné korporácie, vlastniace huty a  železiarne najmä v oblastiach, kde sa vyskytovalo uhlie. Tieto spoločnosti našli zdroje železných a mangánových rúd najmä na Slovensku a na ich využitie zakladali dcérske banské a ťažiarske firmy.Kišovská hlavná úpadnica
Prvé oprávnenie dobývať mangánové rudy v Kišovciach v banskom poli Eduard vydal Banský komisariát Spišská Nová Ves pre ťažiarstvo, vedené Eduardom von Marschalkovitsom. Neskôr o právo dobývať mangán povrchovým spôsobom požiadali lokálni podnikatelia, napríklad rodina Pajerovcov z Popradu, či rodina Svätojánskych (Szent–Iványi), ale aj Banská spoločnosť kniežaťa Coburga, Hornosliezska banská úč.spol., Banská spoločnosť arcikniežaťa Albrechta (neskôr jej nástupkyňa Banská a hutná spoločnosť), Hornádska vysokopecná spoločnosť, firma Rawack a Grünfeld zo Charlottenburgu, no najdôležitejšiu pozíciu časom nadobudlo Vítkovické banské a hutnícke ťažiarstvo, vlastniace najbohatšie banské polia v Kišovciach.
Na začiatku 20. storočia sa vyčerpala povrchovo dobývateľná časť ložiska a prešlo sa na otváranie hlbinných častí. To si vyžadovalo investičné prostriedky a modernejšie technické vybavenie bane. Z viacerých firiem sa vyselektovali dve, ktoré disponovali zdrojmi pre nákladnú výstavbu výrobnej infraštruktúry – dominantné Vítkovícke banské a hutné ťažiarstvo Kotterbachy a Banská a hutná spoločnosť (istý čas v spoločenstve s firmou Rawack a Grünfeld). Prvá vystavala banský závod s bytovou kolóniou a lanovkou ku železnici v Kišovciach. Druhá postavila vlastný závod vo Švábovciach. V rokoch 1941-1945 bane získala firma Ruda, úč.spol. Koterbachy. V roku 1945 bola tunajšia baňa znárodnená a stala sa závodom Železorudných baní Spišská Nová Ves. Dobývanie mangánu zaniklo v roku 1971 z ekonomických dôvodov.

Cirkevné dejiny Hôrky
Pohľad na interér kostolaNáboženský život našich predkov bol v minulosti vari ešte väčšmi než dnes nielen odrazom ich viery v Boha, ale aj ich spoločnosti a kultúry. Skúmanie cirkevných dejín patrí preto neoddeliteľne k dotvoreniu celkového historického obrazu. Fenomém spišských kopijníkov, ich práv a zvláštneho postavenia sa svojským spôsobom odrazil aj v tejto oblasti. Starobylosť a zároveň komunitárnosť tejto privilegovanej vrstvy spišskej spoločnosti vyjadruje jej nadlho jediný farský Kostol v Spišskom Štvrtku, ku ktorému prináležali okolité kopijnícke sídla z celej oblasti, druhou takouto oblasťou bolo okolie Spišského hradu. Tento stav sa na území Seek, v najbližšom okolí celej dnešnej Hôrky, mení po roku 1280. Zmenené spoločenské pomery a rivalita so spišskými mestami a spišskými Sasmi, spolu s ostatnými náboženskými dôvodmi viedli k výstavbe a zriadeniu filiálneho Kostola sv. Ondreja. Podstatne menej informácii o zriadení a ich existencii v stredoveku máme o ďalších dvoch tunajších kostoloch – sv. Mikuláša v Miklušovciach a sv. Márie Magdalény v Kišovciach. Obdobie reformácie a rekatolizácie zmenilo okrem konfesných problémov aj organizačnú príslušnosť týchto filiálnych kostolov, ktoré už podliehali pod faru vo Švábovciach. Tento stav pretrval až do roku 1996, keď spišský biskup erigoval novú farnosť Hôrka a jej Kostol sv. Ondreja ustanovil za farský, ktorému podliehal filiálny Kostol sv. Márie Magdalény.

Vývoj školstva a vzdelávania
Učiteľ sa tu po prvý raz spomína v dedičskej zmluve rodiny Horváthovcov na majetky v Kišovciach z roku 1797. Ďalšia zmienka o učiteľovi sa nachádza v sťažnosti obyvateľa mestečka Hybe Juraja Holosa z roku 1806. V roku 1836 sa prvý raz dozvedáme meno učiteľa v Svätom Ondreji – volal sa Francz Demek. V roku 1854 mala byť v obci Svätý Ondrej vybudovaná nová škola, táto stavba sa však neuskutočnila. Bola opravená stará škola. Žiaci z Hôrky sa aj po prvej svetovej vojne učili v Rímskokatolíckej škole v Švábovciach. V Hôrke bola škola zriadená v roku 1936 v budove bývalej krčmy. V školskom roku 1941/1942 bola Štátna ľudová škola v Hôrke premenovaná na Rímskokatolícku ľudovú školu a až do školského roku 1944/1945 bola štvortriedna. Škola bola veľmi zle umiestnená, mala len dve nízke, malé, studené a vlhké učebne. Dňa 6. 9. 1944 boli školy poštátnené a škola v Hôrke bola opäť premenovaná na štátnu ľudovú školu.
Rímskokatolícka školaV roku 1945 bola Rímskokatolícka ľudová škola v Hôrke premenovaná na štátnu ľudovú školu a v roku 1948 na národnú školu. Jej problematické umiestnenie sa podarilo vyriešiť až v roku 1959, kedy bola postavená a slávnostne otvorená nová školská budova v miestnej časti Ondrej. Po školskej reforme v roku 1961 bol názov školy zmenený na základná deväťročná škola s 1. – 5. ročníkom od školského roka 1979/1980 s 1. – 4. ročníkom. Riaditeľmi školy od postavenia novej školskej budovy v obci boli Richard Matuška (1959 – 1974), Mária Maillyová (1974 – 1991) a PaedDr. Dana Hašková (1991 – dodnes). Rímskokatolícka tredaZákladná škola v Hôrke je dnes neplnoorganizovanou školou s ročníkmi 1. – 4. Kolektív zamestnancov školy tvorí 6 pedagogických zamestnancov. Škola v Hôrke je modernou vidieckou školou, ktorej prioritami sú uplatňovanie prvkov ekologickej, protidrogovej, zdravotnej a dopravnej výchovy vo vzdelávacom procese a aktívne zapájanie učiteľov a žiakov do mimoškolskej činnosti.
1. septembra 1960 bola v obci Hôrka zriadená materská škola, ktorá sídlila v budove národnej školy. V roku 1976 bola pre potreby materskej školy zrekonštruovaná budova bývalej kníhviazačskej dielne, v tejto budove sídli materská škola dodnes.

Kultúra, spolky a šport
O kultúrnej činnosti v Hôrke pred rokom 1918 sa zachoval jediný prameň – tzv. „Spevník z Hôrky“. Je to vzácny fragment spevníka zo 17. storočia, ktorý sa našiel na väzbe knihy v piaristickej knižnici v Podolínci. Údaje o ochotníckych divadlách po prvej svetovej vojne sa nezachovali. V roku 1926 tu bola zriadená obecná knižnica. V roku 1939 bol postavený kultúrny dom. V roku 1941 bol v obci založený Športový futbalový klub „Š.K. Baník Hôrka“.Dychová hudba 1934
Kultúrnu činnosť v obci od roku 1945 riadila miestna osvetová rada, neskôr osvetová beseda a miestne kultúrne stredisko. Bohatá bola v Hôrke hlavne ochotnícka divadelná činnosť. Organizovaná bola spoločenskými organizáciami a ochotníckym divadelným krúžkom pri Závodnom klube ROH v miestnej časti Kišovce. Súčasťou kultúrneho života v obci boli aj filmové predstavenia v miestnom kine, ktoré existovalo v rokoch 1950 – 1991. Od roku 1947 je občanom k dispozícii obecná knižnica. Aktívna je v obci aj spolková činnosť. V súčasnosti sú v obci aktívne spolky: Klub dôchodcov, Slovenský červený kríž, Skautský oddiel Hôrkáči a Slovenský zväz chovateľov poštových holubov.
Športovým klubom, pod hlavičkou ktorého sa organizovali jednotlivé športy v Hôrke bola Telovýchovná jednota (TJ) Baník. Spočiatku bol jej súčasťou len jediný oddiel – futbalový. Neskôr do športových aktivít obyvateľov Hôrky pribudli stolný tenis, volejbal a beh. Druhou organizáciou, ktorá spájala obyvateľov Hôrky so športovými potrebami bol Zväz pre spoluprácu s armádou (Zväzarm). V Hôrke sa pod hlavičkou Zväzarmu organizovali rádioamatéri, strelci, motokrosári a kynológovia.

Tradičné prvky ľudovej kultúry a ich uchovanie v súčasnosti
Kapitola je venovaná prejavom tradičnej ľudovej kultúry v sledovanej lokalite Hôrka. Materiálna i duchovná kultúra lokálneho spoločenstva sa vyvíja v závislosti na jeho spôsobe života a získavania obživy. Sledujeme teda hospodárenie a v jeho kontexte sociálnu štruktúru spoločenstva. V súvislosti s tradičnými prvkami kultúry dominuje roľnícka kultúra v živote drobných roľníkov a deputátnikov (komenciášov) a na druhej strane kultúra robotnícka v súvislosti s rozvojom banskej produkcie. Nezanedbateľný vplyv na vývoj tradičnej kultúry lokality majú inoetnické vplyvy, zasahujúce obec migráciami vnútornými i vonkajšími.Majetkari 50-60 roky
Tradičnú ľudovú kultúru a jej prejavy sledujeme v dvoch základných častiach, teda v hmotných, materiálnych súvislostiach. Tu sa zameriavame najmä na staviteľstvo, odev a čiastočne stravu. Na druhej strane sledujeme tradičnú kultúru v nehmotných, duchovných prejavoch, najmä vo zvykoch a obradoch rodinných, či kalendárnych. Okrajovo dopĺňame problematiku niektorými prvkami folklórnych prejavov v nárečových výrazoch, či príkladoch ústnej slovesnosti (obradové slovné prejavy).
Uchovanie a realizáciu niektorých hlboko zakorenených tradičných prvkov možno dnes vnímať už len v symbolickej polohe, prípadne v ich väzbe na kresťanstvo a cirkevné tradície a obrady. V lokalite dominuje v súčasnosti kultúrna diverzita vo väzbe na rastúce transetnické vplyvy.

Náhľad a tlač Náhľad a tlač
PlusMinusObnovit